| Anotácia | Michal Tornyai je písmotvorca, typograf, pedagóg a grafický dizajnér so záujmom o polygrafiu. Štúdia absolvoval striedavo na Slovensku a na Novom Zélande (Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru, 1995 – 1996, Birkenhead College, Auckland, 1996 – 1998, UNITEC – Institute of Technology, Auckland, 1998 – 1999 a Vysoká škola výtvarných umení, 2000 – 2006). So značkou Risomat (2015 – 2019) spopularizoval medzi slovenskými dizajnérmi a umelcami vtedy málo známu technológiu risografickej tlače. V súčasnosti je hlavným dizajnérom združenia Čierne diery, ktoré sa zaoberá osvetou zabudnutej a dlhodobo prehliadanej slovenskej architektúry – od opustených tovární, kúpeľov a baní až po architektúru 20. storočia – modernistické či socialistické budovy a lokality. Grafiky, ktoré vydávajú Čierne diery v spolupráci s umelcami a dizajnérmi, sú veľmi populárne. V roku 2020 sa (všetkých dovtedy vydaných) 189 grafík združenia stalo súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie, pričom k nim postupne pribúdajú aj všetky ďalšie neskôr vydané diela. Mnoho ľudí začalo tieto grafiky aktívne zbierať a stali sa dôležitou súčasťou osvetovej činnosti združenia. Ako píše teoretička Nina Gažovičová vo svojej eseji Čierne diery „naplnili novú kategóriu na slovenskom umeleckom trhu – kolektívne zberateľstvo“. Práve vydávanie grafík zastrešuje pre združenie Michal Tornyai spolu s Martinom Liptákom, zakladateľom Čiernych dier. Michal tiež ako dizajnér dodáva vizualitu početným publikáciám – Čierne diery I. a II., Stratená Bratislava, Sochy Piešťan, katalóg k výstave 189 grafík, ziny Železničné vodojemy Slovenska či Čierne diery #1, #2, #3. Pre viaceré z nich vytvoril vlastné písma (Diery, Socha, Grunt). Najznámejšia kniha tohto združenia Čierne diery. Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska získala Národnú cenu za dizajn 2020 – Komunikačný dizajn v kategórii Knihy & publikácie a Cenu Nadácie Tatra banky za umenie v roku 2019. Michal hovorí, že pri každej knihe si rád kladie výzvy.
|
|---|
