Laboratóriá dizajnu – základ školskej múzejnej pedagogiky

  1. NázovLaboratóriá dizajnu – základ školskej múzejnej pedagogiky
    Podnázovneľahké cesty k aktuálnemu fenoménu výučbových laboratórií ergonómie dizajnu
    Aut.údajetext Tomáš Fassati; foto archív Tomáša Fassatiho
    Autor Fassati Tomáš 1952-
    Jazyk dok.slo - slovenčina
    Jazyk orig.eng - angličtina
    KrajinaSK - Slovenská republika
    AnotáciaO metódach výučby na umeleckých školách sa diskutuje pomerne často. Hoci sú aj veľmi energické, ale nemajú takmer žiadny vplyv na prax. Je teda pravda, že vysoké umelecké školstvo patrí ku konzervatívnym prostrediam, kde je ťažké presadiť potrebné zmeny, takže sa menia skôr len povrchne a formálne? Potvrdzovala by to skutočnosť, že model ateliérovej výučby vytvorený na akadémiách v 19. storočí a stavajúci na pedagogickom príklade slávneho umelca prežíva dodnes, hoci klíma „umeleckej prevádzky“ sa od druhej polovice 20. storočia zásadne mení. Na výučbu úžitkovej tvorby boli koncom 19. storočia zakladané umeleckopriemyselné školy, ktoré nadväzovali na umeleckopriemyselné múzeá, ale mechanicky prevzali ateliérový model. Inak dobre premyslený koncept bol postavený na potrebe pozdvihnutia estetickej úrovne priemyselnej výroby. Múzeá predstavovali pre výučbu užitočné partnerstvo, pretože umožňovali študentom priamy kontakt s novou aj staršou produkciou výroby. Prepojenie škôl a múzeí je funkčné aj preto, že v rámci trhového mechanizmu je nevyhnutné kultivovať výrobu aj zákazníkov. Premýšľaví učitelia umeleckopriemyselných škôl si často kladú otázku, prečo sa táto výživná symbióza neuchovala dodnes. Presvedčivo na to odpovedá teoretik dizajnu Jan Michl, ktorý je presvedčený, že školy prestali využívať múzeá s nástupom „bezpríkladovej pedagogiky“ moderny, ktorá odmietala štýlovú kontinuitu dizajnu a stavala predovšetkým na revolučných inováciách. Michl si všíma, že na dizajnérskej tvorbe ovplyvnenej takto zmenenou výučbou sa začali prejavovať väčšie známky povrchnosti a formálnosti, pretože študenti sa neopierali o dostatok praktickej skúsenosti s produktmi. Pri úvahách nad metódami výučby je nevyhnutné vždy sa zaoberať kvalitou praktických cvičení, ktoré vytvárajú potrebnú protiváhu verbálnym prednáškam ilustrovaným iba dvojrozmernými fotografiami. Na dizajnérskych školách sa bežne vytvárajú modely rôznych produktov v dielňach. Málo sa ale komplexne testujú v laboratóriách.
    Kľúč.slová ergonómia dizajnu
    laboratórium ergonómie
    laboratóriá dizajnu
    laboratóriá výučbové
    laboratóriá múzejné
    prax výučbová
    múzeá dizajnu
    školská múzejná pedagogika
    Katal.org.BA206
    Zdroj.dok. Designum : časopis o dizajne. Roč. XXVIII., č. 4 (2022), s. 44-51. - Bratislava : Slovenské centrum dizajnu, 2022
    SúborDatabáza článkovej bibliografie Články
    URLhttp://www.scd.sk


  Tieto stránky využívajú súbory cookies, ktoré uľahčujú ich prezeranie. Ďalšie informácie o tom ako používame cookies.