Anotácia | Šperkár, sochár a pedagóg Anton Cepka nás opustil koncom decembra 2022 len niekoľko dní pred svojimi narodeninami. V nasledujúcom texte si ho pripomenieme prostredníctvom úvah Karla Schollmayera, autora jednej z kľúčových publikácii o novom, reformovanom šperku v európskom prostredí, Petra Skubica, renomovaného rakúskeho šperkára a vizuálneho umelca, a Ágnes Schrammovej, bývalej kurátorky Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Vrátime sa aj k poslednej výstave Antona Cepku Kinetický šperk (2016). Koncept výstavy Kinetický šperk v Slovenskej národnej galérii v Bratislave predpokladal dať adekvátny priestor všetkým pólom diela Antona Cepku – šperku, objektu aj realizáciám do architektúry. Vtedy sme si uvedomili, že jeho šperky, hoci on sám ich vo svojom autorskom archíve nemal veľa, sú väčšinou situované v bezpečí inštitucionálnych a súkromných zbierok. Mapa ich výskytu síce zahŕňa takmer celý svet, ale vieme ju prečítať a vo veľkej miere zdieľať. Objekty, plastiky, osvetľovacie riešenia, ktoré navrhoval do architektúry, však také dostupné, hoci sú na Slovensku, nie sú. A ako sme sa presvedčili na niekoľkých príkladoch, nie sú ani v bezpečí. Gro jeho prác pre architektúru sa viazalo na normalizačné obdobie sedemdesiatych až osemdesiatych rokov, s povestnou mašinériou štátom ovládaného tzv. „štvorpercentného“ umenia. Kultúrna politika socialistického Československa velila zahrnúť výtvarné umenie do všetkých verejných stavieb, do každého verejného priestoru. Priniesť umenie všetkým sa však v konečnom dôsledku neukázalo ako príliš úspešný projekt – zmenil sa len druh „neviditeľnosti“, ktorý je s verejným umením spätý. Mnoho diel (z)mizlo akoby mimovoľne a ich výtvarná kvalita nie je pre „kompetentných“ takmer žiadnym argumentom. Cepkove realizácie nie sú výnimkou – z dvanástich prác, ktoré realizoval v exteriéri, existujú len štyri. Respektíve, taký stav sme zaznamenali pri ich návšteve v roku 2016. Z viac ako dvadsiatich interiérových sochárskych a dizajnérskych prác sa preukázateľne zachovalo deväť. Cepkovo umenie a silný humanistický étos jeho diel by si iste zaslúžili eminentne sa o nich zaujímať. Aby sa nám nestalo, že budúcej generácii už nebudeme mať čo posunúť.
|
---|