Naďa Uličná o sebe: Rozprávky môj život sprevádzali odmalička. Svoju prvú rozprávku som napísala kvôli recitačným pretekom. Bola o fínskych škriatkoch Pelle, Lervovi a Inenovi a jej recitáciou som sa prebojovala až za mestské kolo. Na gymnáziu som zas prepadla čaru rozhlasových rozprávok, ktoré som rada počúvala- ani vo sne by mi nenapadlo, že raz budem sama ich autorkou . Po gymnáziu som začala študovať bábkarskú réžiu. Počas štúdia som napísala a zrežírovala niekoľko rozprávok, či už na pôde školy, alebo v bratislavskom bábkovom divadle. Po škole sa venujem najmä "vážnej" scenáristike a herectvu a rozprávky mi chýbajú. Keď som dostala ponuku skúsiť napísať rozhlasovú rozprávku, bola som v siedmom nebi. Skutočne nepatrím medzi klasických autorov, no pri písaní Mahulieny a Čertovho kamaráta som sa snažila príliš neuletieť. Či sa mi to podarilo, nechávam na druhých. Pri tvorbe sa riadim citátom Hansa Christiana Andersena: Niet krajších rozprávok než tých, ktoré napísal sám život. A naopak, snažím sa robiť všetko pre to, aby bol aj môj život jednou krásnou rozprávkou...
