Number of the records: 1  

V pote tváre budeš dorábať chlieb

  1. TitleV pote tváre budeš dorábať chlieb
    Action TypeAusstellung
    Rok, ročník2015
    Dátum konania23.09.2015 - 11.10.2015,  Kultúrno spoločenské centrum Fontána
    Miesto konaniaPiešťany (Slovensko)
    DescriptonVýstava fotografií Yara M. Kupča

    Z textu autora:

    "Tento biblický názov som zvolil z dvoch dôvodov: ako spomienku na moje detstvo a zároveň ním prejavujem úctu tým posledným gazdom, ktorí skutočne v pote tváre dorábajú chlieb. Pre ktorých bola pôda predmetom lásky a nie fabrikou na výrobu potravín. A som veľmi rád, že som takých ľudí mohol poznať a zblížiť sa s nimi.
    Ja som svoje detstvo trávil na lúkach pod Vysokými Tatrami, pod Kriváňom. Prvý júlový týždeň sme vždy s otcom sadli na vlak a vybrali sme sa „na sená“. S obrovskými hrabľami som odfotený už ako dvojročný.
    Ako malé dieťa som už za koscami roztriasal trávu, neskôr som sa učil obracať seno. A stavať ho do kôpok, ktoré sa potom nakladali na voz ťahaný volmi a zvážali do stodoly. Ako desaťročný som sa dokonca učil aj kosiť. Pred očami mám môjho prastarého otca, ktorý kosil ešte ako osemdesiatročný. Vysoký, statný gazda. A keď si v tieni smrekov koval kosu, tak my, pravnúčatá, sme si posadali okolo neho a so zatajeným dychom počúvali jeho rozprávanie, spomienky na prvú svetovú vojnu alebo ako horel Važec. Vtedy mi to všetko pripadalo úplne normálne, ako bežný život. Všade desiatky krásných drevených senníkov, zopár smrekov okolo, v ktorých tieni sme odpočívali. Stovky kôpok voňavého sena, cvrlikanie cvrčkov. Ľudia sa ešte zdravili „Pánboh pomáhaj“ a odpovedali „Pánboh uslyš“. Potom som si jedného dňa uvedomil, že nič z toho už neexistuje.
    Medze rozorané, senníky zbúrané, smreky vyrúbané. A začal som zúfalo hľadať a dokumentovať tie posledné „ostrovy pozitívnej deviácie“, ktoré komunisti nestihli zničiť. Nachádzal som ich v Terchovej, Zázrivej, Závadke, na severnom Spiši. V odľahlých údoliach alebo na kopcoch, kde sa traktor nedostane, kde človek ešte ostal zrastený s pôdou. Títo ľudia mali už okolo sedemdesiatky, takže ich prácu som zachytil v hodine dvanástej. Deti im síce pomáhali, ale keď už nevládali alebo umreli, tak deti už nehospodárili. Získal som si dôveru týchto ľudí a oni boli vždy veľmi radi, že ma vidia. Boli to skutočne pekné vzťahy s ujom Brežným a tetou Repáňovou z Terchovej, alebo ujom Smolkom zo Zázrivej, ktorý staval prekrásnych „panákov“ s Rozsutcom v pozadí. Snažili sa pekne postaviť kôpky sena alebo snopy obilia, že keď príde Jaro fotiť, aby to mal pekné. Ešte pred asi piatimi rokmi bolo na Závadke asi tridsať obhospodarovaných políčok. Minulý rok posledné dve. Babka Vansáčová povedala, že už majú s mužom sedemdesiat štyri rokov a už nevládzu.
    Ostalo jediné pole. A ja som si uvedomil že je koniec. Preto táto výstava, ako spomienka na „staré dobré časy“."
    Organizer Mestské kultúrne stredisko mesta Piešťany
    Associated V pote tváre budeš dorábať chlieb - vernisáž
    References (1) - Podujatie


    Fotogaléria: 23.09.2015 :
Number of the records: 1  

Knižnica roka 2018

  This site uses cookies to make them easier to browse. Learn more about how we use cookies.