Peter Karvaš patrí k najznámejším slovenským dramatikom 20. storočia. Bol autorom, ktorý najvýraznejšie a najsústavnejšie profiloval slovenskú povojnovú drámu. Vyrastal v podnetnom intelektuálnom a umeleckom prostredí, otec bol lekár a matka akademická maliarka. Medzi rodinných priateľov patrili významní maliari ako Martin Benka a Janko Alexy. Umelecké prostredie ho podnietilo na štúdium na Českom vysokom učení technickom a na umeleckopriemyselnej škole, kde sa venoval grafike. Jeho štúdium prerušili politické udalosti, keď sa po vzniku slovenského štátu musel vrátiť na Slovensko. Vo vojnových rokoch bol ako Žid perzekvovaný a internovaný v pracovnom tábore. Jeho rodičia boli popravení v roku 1945 v Nemeckej. V roku 1944 začal pracovať v Matici slovenskej v Martine, ktorú v tom čase viedol Jozef Cíger Hronský. Zapájal sa aj do činnosti Slovenského komorného divadla v Martine, Ústredia ochotníckych divadiel. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa angažoval v protifašistickom odboji, pôsobil ako politický komentátor Slobodného slovenského vysielača. Po vojne v roku 1947 absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnes Univerzita Komenského). Zaslúžil sa o vznik druhého bratislavského divadla – Novej scény, kde do roku 1949 pôsobil ako dramaturg činohry. Ako dramaturg pracoval aj v ďalších inštitúciách (Československý rozhlas, Slovenské národné divadlo). V rokoch 1949 – 1951 pôsobil ako kultúrny atašé v Bukurešti. Po návrate z Rumunska zastával viacero funkcií. Bol prednostom divadelného oddelenia Povereníctva školstva, vied a umení, tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, redaktorom Kultúrneho života. V rokoch 1968 – 1974 vyučoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde sa v roku 1968 habilitoval v odbore divadelná veda. Po okupácii Československa a vnútrostraníckych čistkách ho zbavili všetkých verejných funkcií. Po uvedení hry Absolútny zákaz musel odísť aj z vysokej školy a až do roku 1980 pracoval vo Výskumnom ústave kultúry v Bratislave. Po novembri 1989 ho rehabilitovali a získal akademický titul profesor.
