Absolvoval štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Bol redaktorom týždenníka Predvoj, neskôr Nového slova. V čase normalizácie nemohol publikovať, používal preto najčastejšie pseudonym Andrej Kadák. Neskôr sa vrátil do denníka Smena, kde viedol prílohu Smena na nedeľu. Spolu s Vojtechom Zamarovským je právom pokladaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa literatúry faktu na Slovensku. Za svoju prácu získal niekoľko ocenení, napríklad Cenu Fraňa Kráľa (1985), Cenu Egona Ervína Kischa (1993), Cenu Matice slovenskej (2000). Z diela: Tajfún je dobrý vietor (1959), Veno z praveku (1962), Na dne sveta (1964), Trinásť zlatých kameňov (1968), Kniha o Slovensku (1978), Slovensko, moja vlasť (1996), atď. Venoval sa i prozaickej tvorbe: Červený delfín (1964), Konopný kríž (1970), Príbehy dračích cisárov (spoluautor, 1984), Ako divé husi (1994), Pravda Ruda Pravdíka (1995) a iné.
