V rokoch 1965 – 1968 študoval na Strednej všeobecnej škole v Ružomberku, 1970 – 1974 na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici odbor slovenčinu - nemčinu a v rokoch 1979 – 1985 diaľkovo popri zamestnaní na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove odbor slovenčinu - históriu. Pôsobil ako vychovávateľ v domove mládeže a zároveň učil na stredných školách v Ružomberku, Liptovskom Hrádku a v Liptovskom Mikuláši, neskôr sa stal riaditeľom Domova mládeže Ružomberok. Dva roky bol v slobodnom spisovateľskom povolaní. Od roku 1995 je pedagógom na Katecheticko - pedagogickej fakulte sv. Ondreja v Ružomberku (dnes Katolícka univerzita). Debutoval knihou poviedok Zelená modrá (1982), v ďalších svojich prózach si všíma podoby medziľudských vzťahov v rozličných životných situáciach. Historickou prózou Cez utrpenie (1997) sa vrátil k tragickým udalostiam, ktoré sa odohrali roku 1907 v Černovej. Román Pušky v hrnci, granáty v kredenci (1993) je v slovenskej literatúre jediným humorne ladeným románom s vojnovou tematikou. "Smiech cez slzy" charakterizuje aj Laučekov román zo školského prostredia Keď lastovičky nemôžu lietať (2006). Čitateľa, obľubujúceho krátke a úderné texty, provokujúce úsmev aj zamyslenie, oslovia knižky Iba tak (2007), Iba tak II (2008) a Iba tak III (2009). Podľa jeho scenára sa zrealizovala televízna inscenácia pre mládež Benedikt (1974). Napísal tiež prvý román o Andrejovi Hlinkovi pod názvom Andrej (2007) a životopisnú prózu o biskupovi Jánovi Vojtaššákovi s názvom Anjelom svojim prikážem o tebe (2000). Je autorom Stručnej príručky nemčiny pre turistov (1992), vysokoškolskej učebnice Katolícka moderna (2003) a Literatúry pre deti a mládež 1990 – 2004/(2004). Autorsky sa podpísal pod monografie Výrobný román (2003), Schéma a dogma v literatúre (2006), Schéma a dogma v literatúre II. (2011), Schematická reportáž Ferdinanda Gabaja (2008), Perom pálil, perom chválil (2009), Svedectvo reportáží z "krajín, kde vychádza slnko" (2009).
