| Curriculum Vitae | Hana Hegerová, vlastným menom Carmen Mária Štefánia (Beatrix) Farkašová známa aj ako Hana Čelková, bola slovenská a česká speváčka – šansonierka a herečka. Hegerová býva nazývaná nekorunovaná kráľovná šansónu.
Narodila sa 20 októbra 1931 v Bratislave. Jej otec Ján Farkaš bol bankovým úradníkom židovského pôvodu. Z matkinej strany pochádza zo starej a významnej zemianskej rodiny z obce Čelkova Lehota, ktorá sa nachádza na severozápadnom Slovensku, v okrese Považská Bystrica. Starí rodičia Čelkoví sa presťahovali do Piešťan, v polovici 20.rokov sa však rozviedli. V Piešťanoch zostala žiť babička Štefánia. Carmen strávila detstvo v Bratislave. Často však navštevovali starých rodičov v Piešťanoch i v Trenčianskych Tepliciach. Nevlastný brat Ramón je z prvého manželstva jej otca Jána. Druhý nevlastný brat Peter Pažitný je z druhého manželstva jej mamy Margity s MUDr. P. Pažitným z Piešťan. V roku 1943 nastúpila v Piešťanskom Spolkovom slovenskom gymnáziu. V roku 1950 zmaturovala na gymnáziu v Komárne. Bývala v Hurbanove, kde mala udelené čestné občianstvo. Chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole, no z kádrových dôvodov jej to nebolo umožnené. Krátko chodila do baletnej prípravky SND v Bratislave. Potom navštevovala súkromné hodiny spevu u profesora R. Rosnera. Pracovala ako účtovníčka v Škodových závodoch v Komárne i ako pedagóg na miestnom odbornom učilišti. V rokoch 1951 – 1953 absolvovala dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave. Učil ju aj Ladislav Chudík.
V roku 1954 sa vydala za Dalibora Hegera, dramaturga a prekladateľa, ktorý bol o. i. aj riaditeľom bratislavského SND – Nová scéna a synovcom básnika Pavla Országha Hviezdoslava. V roku 1955 sa rodine narodil syn Matúš. Manželstvo vydržalo len tri roky do roku 1957. Syna Matúša (1955 - 2015) nakoniec vychovávala Hegerovej matka, lebo Hegerová sa venovala kariére a bývala v podnájme.
V rokoch 1953 – 1958 mala angažmán v Divadle Petra Jilemnického v Žiline. V roku 1957 si ju všimol Juraj Berczeller, kapelník orchestra legendárnej bratislavskej Tatra revue. Ponúkol jej post speváčky a tak ju vlastne objavil pre túto scénu. Potom prišiel konkurz do pražského divadla Rokoko, kde pôsobila v rokoch 1958 – 1961. Ako divadelná a filmová herečka využívala šansón tak od domácich ako aj zahraničných autorov, ako boli napríklad Édith Piaf, Jacques Brel a ďalší. Jej dramatická interpretácia piesní zaujala nielen publikum, ale aj odbornú kritiku.
V rokoch 1961 – 1966 pôsobila v pražskom divadle Semafor. V roku 1965 mala s Miroslavom Horníčkom recitál H & H´65. Po skončení angažmánu v divadle sa venovala sólovým koncertom najmä v zahraničí (Belgicko, SRN, Švajčiarsko). V roku 1963 v čitateľskej ankete Zlatý slávik, ktorú každoročne vyhlasoval český hudobný mesačník Melodie, sa umiestnila na druhom mieste, hneď za Evou Pilarovou. V roku 1964 účinkovala v legendárnom českom muzikálovom filme Kdyby tisíc klarinetů, ktorý režíroval Ján Roháč.
V rokoch 1967 – 1969 vystupovala v parížskej Olympii. V nasledujúcich rokoch mala koncerty napríklad v Argentíne, Kanade, Poľsku i Sovietskom zväze. Ako pozoruhodná stálica šansónu je uznávaná hlavne v nemecky hovoriacich krajinách, kde často koncertovala. V čase československej komunistickej normalizácie jej koncertná činnosť bola obmedzovaná. Začiatkom 80. rokov sa dokonca ocitla na šesť mesiacov vo väzení. Na koncertné pódiá sa vrátila v roku 1983.
11. augusta 2011 Hana Hegerová oznámila médiám, že končí so svojou speváckou kariérou. Krátko predtým zrušila všetky svoje plánované koncerty vrátane oslavy svojich 80. narodenín v Divadle Hybernia v Prahe. I keď sa v médiách špekulovalo o tom, že je herečka vážne chorá, ona sama tieto chýry vyvrátila.
Hegerová zomrela 23. marca 2021 vo veku 89 rokov v Nemocnici na Homolce, kde bola hospitalizovaná po zlomenine stehennej kosti.
Ocenenia
• nekorunovaná kráľovná šansónu
• 1962 – 2. cena poroty a Cena kritiky za interpretáciu piesne "Zlá nedele" na festivale populárnej hudby v poľskom letovisku Sopot.
• 2002 – medaila Za zásluhy od prezidenta Českej republiky Václava Havla.
• 2012 – čestné občianstvo pražskej štvrte Praha 1.
• 4. apríl 2013 – insígnie komandéra Radu za zásluhy od veľvyslanca Francúzska v Česku Pierre Lévyho. Ocenenie jej významného prínosu k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry.
• 23. apríl 2013 – jubilejná diamantová platňa za 1 580 000 predaných hudobných nosičov a 47 rokov spolupráce s vydavateľstvom Supraphon.
• V apríli 2013 bola povýšená na komandéra francúzskeho Radu za zásluhy, za významný prínos k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry.
• Rad Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy jej udelil prezident Českej republiky v októbri 2014.
• Slovenský prezident Andrej Kiska jej v januári 2016 udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
|
|---|
