Pochádzal z Loun, jeho otec bol kupcom. Detstvo strávil v Ovčároch pri Kolíne. Gymnázium študoval v Slanom (od. roku 1862) v Prahe a Klatovoch, po jeho ukončení (1872) študoval, na želanie rodičov na bohosloveckej fakulte. Už v roku 1873 prestúpil na filozofickú fakultu v Prahe, kde študoval dejepis, filozofiu a francúzsku literatúru, ktorú neskôr prekladal. Počas štúdií sa zoznámil s Winterom, Sládkom a Jiráskom a spolu založili skupinu Lumírovcov (Jirásek potom prešiel k Ruchovcom). Od roku 1875 pracoval ako vychovávateľ a tajomník grófskej rodiny v Taliansku. Po návrate pôsbil ako učiteľ a v roku 1877 bol vymenovaný za tajomníka na českej technike, neskôr sa stal profesorom moderných vied a získal čestný doktorát. Roku 1879 sa oženil s Ludmilou Podlipskou, s ktorou precestoval takmer celú Európu. V roku 1901 ho spolu s Antonínom Dvořákom, cisár vymenoval za člena Panskej snemovne ríšskej rady vo Viedni, kde vystupoval a obhajoval požiadavku všeobecného hlasovacieho práva. Ako človek bol nesmierne činný, okrem iného bol členom Kráľovskej akadémie v Padove, členom tovaryšstva poľského v Paríži a samozrejme čestným občanom mnohých českých miest. Na univerzite prednášal literatúru, bol jedným z prvých členov Českej akadémie vied. Bol nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.
Vrchlického dielo obsahuje viac ako 200 zväzkov okrem iného (cez 80 básnických zbierok, 50 divadelných hier). Jeho zbierky a drámy sa pomerne dobre čítajú. Vrchlický sa snažil dokázať, že čeština môže vyjadriť všetko, že sa to skutočne dá, ale niekedy tieto tvary pôsobia podivne a nepekne. Neskoršou generáciou bol (generácia 90. rokov 19. storočia) veľmi kritizovaný až odsudzovaný. Proti jeho dielu vystúpil napríklad aj Tomáš Garrigue Masaryk. Nasledujúca generácia básnikov si uvedomila silu jeho diela a v súčasnosti je považovaný za jedného z najvýznamnejších českých básnikov. Vrchlický svojim dielom pripravil pôdu pre symbolizmus. Jeho cieľom bolo vytvoriť poéziu, ktorá by sa vyrovnala európskemu básnictvu a stelesňovala harmonický ideál človeka. Zaujímali ho historické námety, predovšetkým vývoj ľudstva. Pokúšal sa vytvoriť zbierky, ktoré by zachytávali vývoj ľudstva. Inšpiráciu čerpal v Legende vekov od Victora Huga. Pri tomto mapovaní histórie nachádzal najväčšiu inšpiráciu v antike. (zdroj: wikipédia)
