katolícky kňaz, osvietenský spisovateľ, významný predstaviteľ bernolákovskej generácie, spoluzakladateľ Slovenského učeného tovarišstva v Trnave
Životopis
Narodil sa 21. októbra 1750 v Častej. Po štúdiách v kláštornej škole absolvoval teológiu v Budíne a v Trnave, kde bol roku 1776 vysvätený za kňaza. Kaplánoval v Seredi a v Lukáčovciach. Takmer tri desaťročia pôsobil v Naháči. Zomrel 7. marca 1811 v rodičovskom dome v Ompitáli (dnešné Doľany). Najznámejším dielom J. Fándlyho, napísaným v bernolákovčine, je Dúverná zmluva mezi mňíchom a ďiáblom (1789). Prostredníctvom dialógu medzi pokrokovo zmýšľajúcim diablom Titinillom a konzervatívnym mníchom Atanáziom vyslovuje Fándly svoju mienku o reformách Jozefa II., kritizuje niektoré javy cirkevného života, najmä žobravé rády. Z pôvodne plánovaných štyroch častí vyšli iba dve, ostatné zostali v rukopise. Dielo vyvolalo veľkú polemiku a Fándlymu prinieslo odsúdenie cirkevnou vrchnosťou. Osobitné postavenie má dielo Piľní domajší a poľní hospodár (1792), ktorým významne ovplyvnil a pozdvihol život roľníkov. V odbornom latinskom spise Compendiata historia gentis Slavae (Stručná história slovenského národa, 1793) propagoval slovenčinu. Osvetový charakter majú diela Zeľinkár (1793), o Uhoroch (1801) a Slovenskí včelár (1802). K náboženskej tvorbe J. Fándlyho patria dva zväzky Príhodných a svátečných Kázní (1795 -1796). Významná je historicko - oslavná kázeň o svätom Cyrilovi a Metodovi na deň 14. marca. Možno ju pokladať za začiatok cyrilo - metodskej úcty medzi slovenským ľudom. V rukopise zostali Fándlyho Dejiny Ompitála a Dejiny rodu Pálfiovcov. Jeho pamätnú tabuľu možno nájsť na budove fary v Naháči.
Kľúč.slová
kňazi , spisovatelia , duchovenstvo
Citácia
Literárne pamiatky trnavského kraja. Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, 2005.
Odkazy
(1) - súbor autorít korporácií a akcií - regionálne pamiatky