Počet záznamov: 1
V pote tváre budeš dorábať chlieb - vernisáž
Názov V pote tváre budeš dorábať chlieb - vernisáž Typ akcie vernisáž Rok, ročník 2015 Dátum konania 25.09.2015, 18:00 hod., Kultúrno spoločenské centrum Fontána
Miesto konania Piešťany (Slovensko) Popis Vernisáž výstavy fotografií Yara M. Kupča
Z textu autora:
"Tento biblický názov som zvolil z dvoch dôvodov: ako spomienku na moje detstvo a zároveň ním prejavujem úctu tým posledným gazdom, ktorí skutočne v pote tváre dorábajú chlieb. Pre ktorých bola pôda predmetom lásky a nie fabrikou na výrobu potravín. A som veľmi rád, že som takých ľudí mohol poznať a zblížiť sa s nimi.
Ja som svoje detstvo trávil na lúkach pod Vysokými Tatrami, pod Kriváňom. Prvý júlový týždeň sme vždy s otcom sadli na vlak a vybrali sme sa „na sená“. S obrovskými hrabľami som odfotený už ako dvojročný.
Ako malé dieťa som už za koscami roztriasal trávu, neskôr som sa učil obracať seno. A stavať ho do kôpok, ktoré sa potom nakladali na voz ťahaný volmi a zvážali do stodoly. Ako desaťročný som sa dokonca učil aj kosiť. Pred očami mám môjho prastarého otca, ktorý kosil ešte ako osemdesiatročný. Vysoký, statný gazda. A keď si v tieni smrekov koval kosu, tak my, pravnúčatá, sme si posadali okolo neho a so zatajeným dychom počúvali jeho rozprávanie, spomienky na prvú svetovú vojnu alebo ako horel Važec. Vtedy mi to všetko pripadalo úplne normálne, ako bežný život. Všade desiatky krásných drevených senníkov, zopár smrekov okolo, v ktorých tieni sme odpočívali. Stovky kôpok voňavého sena, cvrlikanie cvrčkov. Ľudia sa ešte zdravili „Pánboh pomáhaj“ a odpovedali „Pánboh uslyš“. Potom som si jedného dňa uvedomil, že nič z toho už neexistuje.
Medze rozorané, senníky zbúrané, smreky vyrúbané. A začal som zúfalo hľadať a dokumentovať tie posledné „ostrovy pozitívnej deviácie“, ktoré komunisti nestihli zničiť. Nachádzal som ich v Terchovej, Zázrivej, Závadke, na severnom Spiši. V odľahlých údoliach alebo na kopcoch, kde sa traktor nedostane, kde človek ešte ostal zrastený s pôdou. Títo ľudia mali už okolo sedemdesiatky, takže ich prácu som zachytil v hodine dvanástej. Deti im síce pomáhali, ale keď už nevládali alebo umreli, tak deti už nehospodárili. Získal som si dôveru týchto ľudí a oni boli vždy veľmi radi, že ma vidia. Boli to skutočne pekné vzťahy s ujom Brežným a tetou Repáňovou z Terchovej, alebo ujom Smolkom zo Zázrivej, ktorý staval prekrásnych „panákov“ s Rozsutcom v pozadí. Snažili sa pekne postaviť kôpky sena alebo snopy obilia, že keď príde Jaro fotiť, aby to mal pekné. Ešte pred asi piatimi rokmi bolo na Závadke asi tridsať obhospodarovaných políčok. Minulý rok posledné dve. Babka Vansáčová povedala, že už majú s mužom sedemdesiat štyri rokov a už nevládzu.
Ostalo jediné pole. A ja som si uvedomil že je koniec. Preto táto výstava, ako spomienka na „staré dobré časy“."Organizátor Mestské kultúrne stredisko mesta Piešťany Súvisiace V pote tváre budeš dorábať chlieb Odkazy (1) - Podujatie 
akcia
Fotogaléria: 25.09.2015 18:00
Počet záznamov: 1
