| Životopis | Rudolf Sloboda pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka a úradníka. Detstvo prežil v Devínskej Novej Vsi počas prvej Slovenskej republiky a budovania komunizmu v nie práve dokonalej rodine (rodičia sa rozviedli a matka okrem Slobodovho otca Ruda prežila aj svojho druhého manžela a po ňom aj druha Vinca Besedu). Tento fakt je v jeho diele viackrát diskutovaný z najrôznejších pohľadov.
Do školy chodil v Devínskej Novej Vsi a neskôr študoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave, ale po roku štúdium ukončil a odišiel pracovať do bane v Ostrave. Vrátil sa do Bratislavy, kde pracoval ako stavebný robotník, potom nasledovala v rokoch 1959 – 1962 vojenčina v južných Čechách, po nej opäť Ostrava, kde v rokoch 1962 – 1964 pracoval vo Vítkovických železiarňach, a nakoniec definitívny návrat do rodnej obce. Tu sa aj oženil a narodila sa mu dcéra Eva. V rokoch 1965 – 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, v rokoch 1972 – 1984 bol dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe a v roku 1984 krátky čas pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Popri príležitostných zamestnaniach (napr. vo filme) sa živil predovšetkým ako spisovateľ na voľnej nohe. So svojou psychicky chorou manželkou žil v skromných pomeroch na ulici Slovinec v Devínskej Novej Vsi až do roku 1995, keď spáchal samovraždu obesením sa na bicyklovú reťaz.
Sloboda je jedným z najzaujímavejších a najvýznamnejších majstrov slovenského písaného slova druhej polovice 20. storočia. Publikovať začal v roku 1958 v časopisoch Mladá tvorba (tu mu vyšla prvá poviedka Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou) a Slovenské pohľady. Každé z jeho diel je vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je brilantný rozprávačský štýl, ktorý presne reprodukuje myšlienky a udalosti, ako aj neprehliadnuteľná pocitová a myšlienková úprimnosť. Vo viacerých dielach stavia základný motív na láske a jej príbuzných veciach – žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch –, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života či viere v Boha.
Dôležitou súčasťou spisovateľovej osobnosti bolo písanie denníkov. Mnohé z nich autor zničil, časť (neúplnú) z nich vydal autorov zať, prekladateľ Oto Havrila vo vydavateľstve Tatran. Aj keď bol Sloboda predovšetkým prozaik, predovšetkým po páde komunistického režimu v roku 1989 sa prejavil ako talentovaný dramatik a jeho dve diela sa rýchlo stali stálicami v repertoári Divadla ASTORKA Korzo ’90. V roku 2001 vyšla jeho biografia od Zory Pruškovej pod názvom Rudolf Sloboda, v roku 2011 vyšla monografia o prozaickom diele Rudolfa Slobodu Medzi poviedkou a románom od Gabriely Mihalkovej.
Na motívy Slobodových diel vzniklo niekoľko adaptovaných scenárov: v roku 1971 napísal Albert Marenčin nerealizovaný filmový scenár Orestea na motívy rovnomennej poviedky; v roku 2003 napísala Zita Furková filmový scenár Jesenná (zato) silná láska na motívy rovnomennej poviedky; v roku 2014 vytvoril Ondrej Šulaj divadelný scenár Gazdova krv, ktorý vychádza z románov Krv, Jeseň a iných.
Literárne diela Rudolfa Slobodu boli preložené do viacerých cudzích jazykov (angličtina, bulharčina, čeština, holandčina, chorvátčina, macedónčina, maďarčina, nemčina, poľština, rumunčina, ruština, slovinčina, srbčina, španielčina).
(zdroj: wikipédia.sk)
Pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky mu prezident SR Andrej Kiska udelil Pribinov kríž 1. triedy in memoriam.
|
|---|
