Počet záznamov: 1
Muránska, Viola, 1937-2019
Dáta 1937-2019 Dátum nar. Piešťany 1937 Zomrel(a) Bratislava 2019 Pôsobnosť Piešťany Bratislava Trnava Poznámka Piešťanská rodáčka, režisérka, dramaturgička, textárka piesní. Životopis Roku 1955 začala študovať na VŠMU v Bratislave, po skončení školy zostala žiť v Bratislave so svojím manželom, spevákom Jozefom Krištofom. Roku 1961 - 1964 pôsobila v Krajovom divadle v Trnave, potom ako režisérka v Slovenskom rozhlase. Tu spolupracovala s ďalším Piešťancom Ladislavom Pilzom, ktorý robil v televíznom spravodajstve. V Piešťanoch sa zúčastňovala Festivalu pôvodnej rozhlasovej hry. Venuje sa réžii rozhlasových hier, humorno - zábavných pásiem a verejných nahrávok. Spolupracuje s Iuventou Bratislava - divadelným súborom mladých "Skrat". Napísala viacero textov k piesňam napríklad pre Evu Kostolányovú.
Mnohí z nás patria k pamätníkom roka 1968, keď rozhlasové vysielanie augustových dní pohnutého obdobia bolo silným odrazom spoločenskej a politickej situácie. Medzi hlasmi, ktoré v prvých dňoch okupácie bolo počuť vo vysielaní s rôznymi výzvami i tlmočením „hlasu ulice“, bola aj dlhoročná rozhlasová režisérka Viola Muránska (nar. 15. októbra 1937 v Piešťanoch). Jej meno je spojené aj s krátkou, no intenzívnou érou existencie Krajového divadla v Trnave (1960 – 1965).
Martin Jurčo, redaktor RTVS:
Textárka, dramaturgička a režisérka Viola Muránska sa pôvodne chcela vydať na športovú kariéru, keďže v mladosti pestovala amatérsky rôzne druhy športu. Napokon však zvíťazilo umenie. V roku 1961 skončila štúdium divadelnej vedy – dramaturgie na bratislavskej VŠMU. Ako čerstvá absolventka nastúpila do Krajového divadla v Trnave, kde pôsobila ako dramaturgička. Dodnes si spomína, ako sa so silnými okuliarmi a účesmi snažila vyzerať staršie, aby mala u hercov väčšiu autoritu.
Škoda, že dnes nie je presnejšie zmapovaná história tohto divadla s profilmi umeleckých pracovníkov a podrobnosťami vo vzťahu k trnavskému kultúrnemu prostrediu. „Ešte na vysokej škole som pripravila prácu o Dedinskom divadle, čo ma vlastne predurčilo pre Krajové divadlo v Trnave, keďže väčšina hercov išla práve tam. Z mnohých hercov som si najlepšie v divadle porozumela s Evou Rysovou. Aj keď oficiálne bol dramaturgom Juraj Váh, v skutočnosti som dramaturgiu a veľkú časť práce na inscenácii mala na starosti sama. Myslím, že som bola zaradená ako lektorka, keďže v tom čase mohol byť v jednom divadle len jeden dramaturg. Pamätám si, ako som prekladala a pripravovala hru od známeho moravského ilustrátora Alojza Mikulku.“
V roku 1963 to bola inscenácia Mesiac v anténach alebo Ukradnuté slniečko v hlavných úlohách s Milanom Kišom, Zitou Furkovou a Evou Rysovou. Rok predtým pre trnavské divadlo upravila nemeckú komédiu Haralda Hausera Akcia Night Step v réžii Karola Strážnického v hlavnej úlohe s Ľudovítom Greššom.
„Z tohto obdobia si ešte pamätám, že bol za mnou Jozef Bobok, publicista a autor píšuci pod menom Peter Sever, aby sme dopracovali jeho text do divadelnej formy,“ spomína dnes Viola Muránska na autorov aj na to, ako bola dvakrát do týždňa ako lektorka v hľadisku na predstavení, potom s celou suitou divadelníkov cestovali nočným vlakom do Bratislavy, a ich cesty sa niesli v znamení debát o inscenácii.
V divadle však dlho nezostala – aj preto, lebo pre chorobu viac ako rok strávila v nemocnici. Čas preležaný na lôžku využila na štúdium, napríklad Stanislavského režijných plánov. Už totiž uvažovala o réžii. Medzitým však v roku 1965 prišla správa o zatvorení trnavského divadla. Napokon sa rozhodla prihlásiť na konkurz na miesto režiséra v bratislavskom rozhlase. Tam pôsobila celý život až do roku 1994 a s rozhlasom spolupracovala aj naďalej.
V rozhlasovej databáze má Viola Muránska okolo sedemsto položiek. Venovala sa najmä réžiám hier debutujúcich autorov, kládla dôraz na vytvorenie atmosféry výraznejším využitím hudobnej zložky diela. Okrem početných réžií rozhlasových hier, krátkych dramatických útvarov – napríklad desiatok rozhlasových večerníčkov – sa venovala réžii verejných nahrávok, najmä zábavných programov ako napríklad Samoobsluhy zábavy s dvojicou Krajíček & Hlaváček. V 90. rokoch ju oslovili mladí divadelníci z Iuventy a spoločne naštudovali Bukovčanovu hru Kým kohút nezaspieva.
Viola Muránska písala aj javiskové kabaretné pásma pre Slovkoncert a niekoľko hier pre deti. Spolu s Jozefom Longauerom vydali rozprávkovú divadelnú hru pre deti Kotrmelce škriatka Ervína. Samostatnou kapitolou jej práce boli piesňové texty, do ktorých vniesla typicky ženskú poetiku. Od roku 1967 spolupracovala najmä so skladateľom Igorom Bázlikom na populárnych pesničkách Heleny Blehárovej, Tatiany Hubinskej a ďalších (Túžba, Verím, Mám jedno nárožie, Čítam si horoskop, Tvoja dlaň je láska), neskôr spolupracovala na slovenských textoch skladieb anglickej proveniencie do javiskových programov pre skupiny Ľuba Beláka a Braňa Hronca.
Samostatnou kapitolou bola spolupráca na vytváraní „osobných“ textov pre Evu Kostolányiovú (Neplač viac, Rieka detstva, Kade chodieva láska, Povesť o skale). Nielen o tejto spolupráci, ale aj o trnavskej ére „svojho“ divadla hovorila Viola Muránska v spomienkovom programe na spomínanú speváčku aj pred rokmi, keď prišla do Trnavy aj so svojím manželom, spevákom Jozefom Krištofom.
(Publikované: Novinky z radnice. Život a kultúra Trnavy. 9.11.2017. Foto tamtiež)Ocenenia/Awards Cena Literárneho fondu za celoživotné dielo Kľúč.slová textári piesní , režiséri , dramaturgia Typ osobnosti Režisér
DramaturgCitácia Osobnosti mesta Piešťany 2. 2004. Piešťany: ProPolis, Mestská knižnica, 2004, s. 21. 
osoba
Počet záznamov: 1
