Od deviatich rokov žije a tvorí prevažne v Košiciach. V 70. rokoch minulého storočia a počas normalizácie bol výraznou súčasťou neoficiálnej undergroundovej umeleckej scény, od roku 1973 členom Jazzové sekce Svazu hudebníků ČSR. V rokoch 1972 – 1975 realizoval niekoľko akcií a experimentov (prevažne v undergroundovej sfére), skúmajúcich vzťahy života a umenia. Jeho tvorba sa zaoberá prevažne kresbou, asamblážou, maľbou, objektom, akčným umením, inštaláciou grafiky a performancom (majú často povahu verejného otvoreného a nenásilného protestu). V júni 1989 bol signatár petície Niekoľko viet a v novembri 1989 spoluzakladateľ Občianskeho fóra v Košiciach. Dňa 21. novembra 1989 zorganizoval prvú demonštráciu občanov Košíc na Hlavnej ulici v miestach, kde v roku 1968 zabili sovietski vojaci študenta Michala Hamráka. V rokoch 1990 – 2012 bol členom Spolku C + S, od roku 1992 členom spolku Združenie 1992. Zúčastnil sa na množstve kolektívnych výstav, medzinárodných výstavných sympózií a medzinárodných festivalov akčného umenia. Vo svojom výtvarnom programe má viacero tém, ktorým sa pravidelne, až obsesívne venuje. Od roku 1988 dennodenne rituálne obalil minimálne jeden kameň drôtom za každého deportovaného Žida počas existencie Slovenského štátu. Časť z 80 000 mosadzným drôtom obalených kameňov, sa stali súčasťou monumentálneho pomníka Park ušľachtilých duší, ktorý vznikol vo Zvolene ako pocta všetkým, ktorí riskovali život aby zachránili prenasledovaných Židov. Vo vynovenej synagóge v Lučenci jeho životné monumentálne dielo Memento, pozostávajúce zo štyroch kamienkami naplnených sklenených tunelov, v Pamätný deň holokaustu a rasového násilia r. 2016 odhalil prezident SR Andrej Kiska. K jeho dlhodobým projektom patrí cyklus Partitúr, či Koróznych grafík. Od 90. rokov vytvára inštalácie, v ktorých ventiluje svoju posadnutosť konzumom a konzumnou spoločnosťou. Ďalšou sférou jeho záujmu je aj akčné umenie, ktorému sa venuje už od druhej polovice sedemdesiatich rokov. Umenie považuje za životný štýl. (Zdroj: wikipédia)
