Počet záznamov: 1
Moyzes, Štefan, 1797-1869
Dáta 1797-1869 Dátum nar. Veselé 1797 Zomrel(a) Žiar nad Hronom 1869 Pôsobnosť Bzovík Hontianske Tesáre Krupina Záhreb Viedeň Banská Bystrica Martin Zdroj overenia údajov http://www.sp-s.wz.cz/predstavitelia/moyzes/zivotopismoyzes.htm Poznámka Popredný cirkevný hodnostár - biskup, predseda Matice slovenskej, obhajovateľ národných požiadaviek Slovákov. Životopis Základnú školu navštevoval vo Veselom a v Trnave, r. 1806 - 1813 absolvoval gymnázium a r. 1813 - 1815 študoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Tmave, r. 1815 - 1819 teológiu na ústrednom seminári v Pešti, teologické štúdiá skončil r. 1821 v Ostrihome. R. 1819 - 1820 bol vychovávateľom v Sečanke, od r. 1821 pôsobil ako kaplán v Szentendre, Bzovíku, Krupine, Hontianskych Tesároch, Tólgyesi, r. 1828 -1829 slovenský kazateľ v Pešti (r. 1828 získal na filozofickej fakulte Peštianskej univerzity titul doktor filozofie); r. 1829 - 1847 profesor filozofie a gréčtiny na Kráľovskej akadémii, r. 1847 - 1850 bol záhrebským kanonikom, súčasne r. 1848 rektor diecezálneho seminára v Záhrebe; vyslanec na uhorskom sneme a člen prvej chorvátskej krajinskej vlády baňa Jelačiča, r. 1849 - 1850 cisársky dôverník pre Chorvátsko vo Viedni; r. 1851 - 1869 biskup banskobystrickej diecézy. Významný činiteľ chorvátskeho a slovenského národného hnutia, cirkevný hodnostár a pedagóg. Pod vplyvom Kollárových všeslovanských myšlienok rozvíjal slovanskú vzájomnosť počas pôsobenia v Chorvátsku, kde popri L. Gajovi a J. Draškovičovi patril k vedúcim osobnostiam ilýrskeho hnutia. Zaslúžil sa o vydávanie chorvátskych literárnych pamiatok a o rozvoj chorvátskeho jazyka, zúčastnil sa na vydávaní chorvátskych novín ("llirske národne novine, Danica Hrvatska, Katolícki list Zagrebački"), spoluzakladateľ a funkcionár spolkov Čitaonica Zagrebačka, Matica ilirska, Národní dom v Záhrebe a iné. V slovenskom národnom hnutí, po prehodnotení kollárovskej koncepcie česko - slovenskej literárnej a jazykovej jednoty, ako významný cirkevný dejateľ postavil sa do čela slovenského národného pohybu. R. 1861 viedol slovenské vyslanstvo k cisárovi Františkovi Jozefovi l., ktoré predložilo žiadosti slovenského národa v tzv. Viedenskom memorande, obsahujúcom základné národné, politické, hospodárske a kultúrne požiadavky Slovákov. Po založení Matice slovenskej r. 1863, o povolenie ktorej sa významne pričinil, ho zvolili za predsedu tejto prvej slovenskej úradne povolenej kultúrnej ustanovizne a v tejto funkcii usmerňoval jej činnosť v záujme všestranného rozvoja národnej kultúry, vedy, vzdelávania a ľudovýchovy. Zaslúžil sa o vybudovanie banskobystrického gymnázia, tlačou vydal matičné prejavy a hospodársky spis "Myšlienky o záhradníctve" (1865), venoval sa aj tvorbe náboženskej literatúry.
Po tejto osobnosti je pomenovaná jedna z ulíc v Piešťanoch.
Kľúč.slová duchovenstvo , cirkevní hodnostári , národnostné hnutie Typ osobnosti Biskup Citácia http://www.sp-s.wz.cz/predstavitelia/moyzes/zivotopismoyzes.htm Slovenská pospolitosť Odkazy (1) - KNIHY 
osoba
Počet záznamov: 1
