V r. 1937 - 1938 študoval filológiu a výtvarné umenie v Mníchove, v r. 1938 – 1943 právo v Bratislave, v r. 1945 – 1948 na Vysokej škole obchodnej v Prahe. V r. 1949 bol komunistickým režimom preradený do výroby, pracoval ako robotník. V r. 1953 – 1959 pracoval na hydrogeologických prieskumoch na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch, kde sa dostal do kontaktu s balneológiou. Po r. 1963 sa zaslúžil o rozvoj Balneologického múzea v Piešťanoch zameraného na dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku. Zabezpečil realizáciu nových expozícií múzea zameraných na dejiny Piešťan. Podieľal sa na vybudovaní pamätnej izby Ivana Krasku v Piešťanoch, expozície pamätného domu Jána Hollého v Maduniciach. Iniciátor rekonštrukcie veľkomoravského dvorca v Kostolci pri Ducovom. Pozornosť venoval edičnej činnosti múzea, autor mnohých publikácií, príspevkov a štúdií. Založil edičný rad Balneohistorica Slovaca, písal do odborných časopisov a zborníkov.