Počet záznamov: 1
Prírode blízke pestovanie ako nástroj pre obhospodarovanie lesov súkromných vlastníkov
Názov Prírode blízke pestovanie ako nástroj pre obhospodarovanie lesov súkromných vlastníkov Aut.údaje Roman Krišťák; vedúci dipl. práce Stanislav Kucbel Autor Krišťák Roman Ďalší autori Kucbel Stanislav (Iní) TUZLFPL - Katedra pestovania lesa Vyd.údaje Zvolen, 2024 Poznámky LF-104162-17609. - Diplomová práca, TU Zvolen, LF KPL. - Elektronický zdroj. Jazyk dok. slovenčina Krajina Slovenská republika Systematika 630*561.2 630*228 630*226 630*221.4 630*64 378.244.6(043) Heslá prírode blízke obhospodarovanie lesov - close-to-nature forest management * hrúbkový prírastok - diameter increment * štruktúra porastov - stand structure * prebudova porastov - stand reconstruction * dendrochronologické analýzy - dendrochronological analysis * výberkové lesy - selection forests Anotácia Diplomová práca bola zameraná na analýzu štruktúry porastu a posúdenie možností pre využitie prírode blízkeho hospodárenia v dielci 621 h na LHC Prečín. Porast mal výmeru 1,42 ha a vek 85 rokov a bol tvorený prevažne nepôvodnou drevinou smrek (85%) a borovicou (15%). Výskum sa realizoval na 10 trvalých výskumných plochách (TVP) s veľkosťou 200 m2, na ktorých boli registrované jedince v troch kategóriách – hrubina (d1,3 ˃ 8 cm), dorast (d1,3 1–8 cm) a prirodzená obnova (výška 20–130 cm). Početnosť hrubiny dosahovala 251 ks.ha-1, kruhová základňa 33,86 m2.ha-1 a zásoba 435,20 m3.ha-1. Hrúbková štruktúra bola charakterizovaná dvojvrcholovým rozdelením s dominantným zastúpením hrúbkových stupňov 42-54 cm. Podľa grafu hrúbkových početností je porast viditeľne viacetážový čo je pozitívum pre začiatok realizácie prebudovy. Pre porast bol navrhnutý model optimálnej štruktúry (N = 790 ks.ha-1, G = 33,5 m2.ha-1, V = 300 m3.ha-1, cieľová hrúbka 50 cm) a prvá fáza prebudovy porastu postupným odoberaním jedincov s hrúbkou nad 50 cm s cieľom vytvorenia podmienok pre vývoj dolnej a strednej vrstvy. Veľkou výhodou je aj podstatné zastúpenie kategórie dorastu (9700 ks.ha-1) a prirodzenej obnovy (32600 ks.ha-1), v ktorých sa významným podielom vyskytovali aj listnaté dreviny buk a dub. Práve spodná vrstva bude mať zásadný vplyv na štruktúru a následný vývoj porastu. Súčasťou výskumu bola aj dendrochronologická analýza vybraných jedincov hornej vrstvy. Priemerná šírka letokruhov navŕtaných jedincov bola 2.68 mm. Maximálnu hodnotu hrúbkového prírastku sme zaznamenali u smreka a to až 15,82 mm/rok. Naopak najnižšiu hodnotu sme zaznamenali u dreviny borovica s hodnotou 0,11 mm/rok. Obe dreviny sa veľmi líšili aj počas vývoja a rastu v minulosti. Keď drevina smrek počas života prosperovala, borovica s hrúbkovým prírastkom stagnovala. Fungovalo to však aj opačne, keď vo veku 70–80 rokov smrek začal stagnovať, vyššie hodnoty prírastkov na kruhovej základni začala vykazovať borovica. Pokles URL https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=C007B9F4EACE4D3BE4CB47B8D8B7 Báza dát xkni - KNIHY Druh dok. DDP - práce diplomové (Mgr.,Ing.) Počet ex. 1, z toho voľných 0 
počítačový súbor
Signatúra Lokácia Dislokácia Umiestnenie v študovni Info EZD 3834 SLDK UIS-CRZP nedost.
Počet záznamov: 1