Počet záznamov: 1
Zmeny v dreve v procese lisovania za rôznych teplotných a vlhkostných podmienok
Názov Zmeny v dreve v procese lisovania za rôznych teplotných a vlhkostných podmienok Aut.údaje Marek Rešetka; ved. práce Jozef Kúdela Preklad názvu podnázvu : Changes in wood in pressing process under various temperature and moisture conditions Autor Rešetka Marek TUZDFNOD - Katedra náuky o dreve Ďalší autori Kúdela Jozef (Iní) Akcia VEGA 1/0565/10 . Zmeny v dreve a v drevných materiáloch vyvolané vlhkostným, tepelným a mechanickým namáhaním Vyd.údaje Zvolen, 2013. - 105 s. Poznámky DF-11090-4749. - Doktorandská dizertačná práca, KND DF TU Zvolen. - Elektronický zdroj Jazyk dok. slovenčina Krajina Slovenská republika Systematika 630*812/*82 (043.3) 674.032.475.5 630*827 630*812.702 630*812 630*81 676.031.32 Heslá smrekové drevo - spruce wood * lisovanie dreva - pressing of wood * plastifikácia dreva - plastification of wood * vlastnosti dreva - wood properties * zhustené drevo - compressed wood * rozmerová stabilita dreva - wood dimensional stability * povrchové vlastnosti dreva - wood surface properties * topoľové drevo - poplar wood Anotácia V práci, ktorá bola súčasťou projektu VEGA (GRANT č. 1/0565/10 -- Zmeny v dreve vyvolané vlhkostným a tepelným namáhaním), sa experimentálne meral vplyv počiatočnej vlhkosti dreva, lisovacej teploty, času lisovania a stupňa komprimácie na zmeny vybraných vlastností lisovaného dreva (hustotu a hustotné profily, rozmerovú stabilitu telies po lisovaní a po opätovnom vlhkostnom namáhaní, tvrdosť, drsnosť a zmenu farby). Experimenty sa realizovali na troch druhoch dreva -- bukové, smrekové a topoľové drevo. Z experimentálnych výsledkov vyplýva, že hustota zlisovaného dreva závisela predovšetkým od stupňa zlisovania telies, od ich rozmerovej stability a od ich konečnej vlhkosti. Vyššiu hustotu pri rovnakom zlisovaní dosahovali telesá, ktoré boli rozmerovo stabilnejšie. Pri sledovaní rozloženia hustoty zlisovaných telies po klimatizácii sa ukázalo, že hustota po priereze v smere lisovania nie je konštantná. Najvyššia hustota sa dosahovala v povrchových vrstvách (1 - 2 mm) a smerom do stredu telesa klesala, pričom v stredových vrstvách bola hustota konštantná a bola nižšia ako priemerná hustota. Z čoho vyplýva, že pri lisovaní sa komprimovali najmä vrchné vrstvy dreva, ktoré sa viac plastifikovali. So zvyšovaním hustoty sa zlepšovali aj mechanické vlastnosti. Z výsledkov vyplýva, že lisovaním sa tvrdosť vo všetkých prípadoch významne zvýšila. Na zvýšenie tvrdosti mal hlavný vplyv stupeň stlačenia, pričom teplota a čas lisovania boli veľmi málo významné. V procese lisovania prebiehala plastifikácia dreva, pri ktorej dochádzalo aj farebným zmenám povrchu dreva. Na intenzitu zmeny farby v procese hydrotermickej plastifikácie vplývala vlhkosť, teplota a čas lisovania vo vzájomnej interakcii. So zvyšovaním vlhkosti teploty a času lisovania zmena farby bola výraznejšia. Svetlosť klesala, súradnica a* sa posúvala smerom k červenej a súradnica b* smerom k žltej farbe. Pri sledovaní geometrie povrchu lisovaného dreva na základe parametrov drsnosti sa ukázalo, že nerovnosti v primárnej štruktúre ako dôsledok interakcie vnútornej stavby dreva a mechanického opracovania povrchu klesli pri lisovaní ale k úplnému odstráneniu týchto nerovností nedošlo. Významne sa však znížili nerovnosti povrchu dreva (sekundárna textúra), ktoré vznikli v dôsledku interakcie rezného nástroja s drevom a predstavovali pravidelne sa opakujúce zložky nerovností, ktoré majú dĺžku vlny väčšiu ako je dĺžka meraného úseku pre drsnosť. Na základe analýzy zmien v štruktúre a sledovaných vlastností lisovaného dreva z pohľadu jeho rozmerovej stability a pri zvýšení, alebo aspoň zachovaní požadovaných parametrov ostatných vlastností považujeme za optimálne nasledovné lisovacie parametre: - počiatočná vlhkosť telies: 17 - 20 %, - lisovacia teplota: 200 °C, - čas lisovania pre danú hrúbku 10 - 12 mm v závislosti od stupňa stlačenia. Teplota 160 °C sa ukázala ako nedostatočná. Pri použití lisovacej teploty 180 °C by bolo potrebné predĺžiť lisovací čas. Teplota 220 °C už môže mať za následok nežiaduce degradačné účinky povrchových vrstiev dreva. Z pohľadu sledovaných vlastností najlepšie výsledky boli dosiahnuté v prípade bukového dreva a v porovnaní z topoľovým a smrekovým drevom sa ukázalo najvhodnejšie pre účely lisovania. URL http://opac.crzp.sk/openURL?crzpID=15671&crzpSigla=tuzvolen Kategória publikačnej činnosti DAI Kategória ohlasu 2   1 Číslo archívnej kópie CRZP Báza dát xkni - KNIHY Druh dok. DPG - práce dizertačné doktorandské (PhD., Dr.) počítačový súbor
Počet záznamov: 1