Počet záznamov: 1
Produkčné a ekologické funkcie trávnych ekosystémov v poľnohospodárskej krajine
Názov Produkčné a ekologické funkcie trávnych ekosystémov v poľnohospodárskej krajine Aut.údaje Ján Tomaškin, Judita Tomaškinová; rec. Ivan Vološčuk, Peter Hric Autor Tomaškin Ján 1963- (50%) UMBFP04 - Katedra životného prostredia
Spoluautori Tomaškinová Judita 1968- (50%) UMBFP04 - Katedra životného prostredia
Ďalší autori Vološčuk Ivan 1935- (Recenzent)
Hric Peter (Recenzent)
Vyd.údaje Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum , 2018. - CD-ROM, 93 s. Vydanie 1. vyd. ISBN 978-80-557-1399-1 Kľúč.slová ekologické funkcie - ecological functions koreňová biomasa - root biomass poľnohospodárska krajina lúky produkčné funkcie Jazyk dok. slovenčina Krajina Slovenská republika Systematika 502 Anotácia Trávny porast plní v poľnohospodárskej krajine významné produkčné a mimoprodukčné funkcie a ekosystémové služby. Produkčný význam súvisí s produkciou rastlinnej biomasy, ktorá sa využíva ako objemové krmivo pre hospodárske zvieratá a v súčasnosti aj ako obnoviteľný zdroj energie. Popri produkčnej funkcii zabezpečujú trávne porasty aj významné mimoprodukčné funkcie (ekologické, environmentálne, krajinotvorné, estetické, rekreačné a ďalšie). Vo vedecko-výskumnej práci sme sa zamerali na posúdenie významu produkčných a ekologických funkcií trávnych porastov. Mimoprodukčné ekologické funkcie zabezpečuje predovšetkým trávna mačina (koreňová biomasa a zóna odnožovania), ktorá tvorí dominantný, až 80 % podiel primárnej produkcie trávnych porastov. Produkciu koreňovej biomasy, zóny odnožovania a nadzemnej fytomasy sme skúmali na troch typoch trávnych porastov – trvalý trávny porast (TTP), prisievaný trávny porast (PTP), dočasný trávny porast (DTP) so štyrmi variantmi minerálnej výživy. Pokus bol založený na výskumných plochách Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva v Banskej Bystrici (Slovenská republika). Odber koreňových vzoriek sme uskutočnili metódou monolitov pomocou oceľového valca z pôdneho profilu 0 – 100 mm. Najnižšiu produkciu koreňovej biomasy v sušine sme zaznamenali na DTP (7,300 t.ha-1), signifikantne najvyššiu produkciu na TTP (8,270 t.ha-1). Na produkciu koreňovej biomasy má výrazný vplyv aj minerálna výživa. Signifikantne najväčšie množstvo koreňovej biomasy (8,340 t.ha-1) sa vytvorilo na trávnych porastoch hnojených vyššími dávkami živín (180 kg N + 30 kg P + 60 kg K.ha-1). Na produkciu koreňovej biomasy mali preukazný vplyv aj roky, v rámci ktorých sa určujúcim faktorom javí úhrn atmosferických zrážok vo vegetačnom období. Produkcia koreňovej biomasy je v klimaticky suchých rokoch signifikantne vyššia ako v rokoch klimaticky normálnych a vlhkých. Významným ekologickým parametrom hodnotenia vplyvu sucha na trávny porast je pomer produkcie koreňovej biomasy k nadzemnej časti porastu (R:S). Výsledky R:S (4,020 – 5,163) dokumentujú výraznú ekologickú stabilitu trávnych porastov na stresový faktor sucha. Na produkciu zóny odnožovania mali výrazný vplyv všetky skúmané faktory (rok, minerálna výživa aj typ trávneho porastu). Najmenšie množstvo produkcie zóny odnožovania vytvoril PTP (0,497 kg.m-2), nasledoval DTP a TTP (0,558 kg.m-2). Najnižšiu produkciu nadzemnej fytomasy sme zaznamenali na DTP (0,581 kg.m-2), vyššiu na TTP (0,635 kg.m-2) a najvyššiu na PTP (0,655 kg.m-2). Produkcia na PTP bola štatisticky vysoko preukazne vyššia ako na DTP. Na základe dosiahnutých výsledkov odporúčame intenzívnejšie využívať systém pestovania krmovín na TTP prípadne PTP. Trvalé trávne porasty sú ekologicky stabilnejšie, lepšie prispôsobené danému stanovišťu ako DTP a spolu s optimálnou minerálnou výživou dokážu poskytovať primeranú produkciu koreňovej biomasy (8,270 t.ha-1) a úrodu nadzemnej fytomasy (6,350 t.ha-1). Vhodné je tiež odporučiť využívanie PTP, kde sme zaznamenali najvyššiu úrodu nadzemnej produkcie (6,550 t.ha-1) a primeranú produkciu koreňovej biomasy (7,790 t.ha-1). Systém pestovania DTP je ekonomicky náročnejší a narúša dynamickú rovnováhu ekosystému. angl. Grassland fulfills the important agricultural land productive and non-productive functions and ecosystem services. Production relevance is related to the production of plant biomass that is used as forage for livestock, and now also as a renewable energy source. In addition to the production function, grassland also provides significant non-production functions (ecological, environmental, landscaping, aesthetic, recreational and other). In scientific research work we focused on the assessment of the importance of production and ecological functions of grassland. Grasslands ensure along with the productive functions also significant non-production – ecological and environmental functions in agricultural landscape. The sod (root biomass and tillering zone), with a dominant share of 80 % in primary grass swards production, ensures these functions. The production of root biomass and aboveground phytomass was examined on three grass swards types – permanent grass swards (PGS), over-sown grass swards (OGS), temporary grass swards (TGS) with four variants of mineral nutrition. The experiment was carried out in the research area of GMARI in Banská Bystrica (Slovak Republic). Root sampling was realized from the soil profile 0 – 100 mm by the method of monoliths. The lowest root biomass production was observed on TGS (7.300 t.ha-1), the highest production on PGS (8.270 t.ha-1). The root biomass production is highly influenced with mineral nutrition and with climate change. The significantly highest amount of root biomass (8.340 t.ha-1) was produced on grass swards fertilized at highest doses of nutrients (180 kg N + 30 kg P + 60 kg K.ha-1) and amount of root biomass was significantly higher during the dry years than climatically normal and wet years. Parameter for the evaluation of drought effect on the grass swards is the ratio of the root mass to the aboveground mass ratio (R:S). The results of R:S (4.020 – 5.163) demonstrate the significant ecological stability of the grass swards to the drought stress factor. All studied factors (year, mineral nutrition and grassland type) had a significant influence on the production of the tillering zone. The smallest amount of production of the cut-off zone produced OGS (0.497 kg.m-2), followed by TGS and PGS (0.558 kg.m-2). We recorded the lowest production of above-ground phytomass at TGS (0.581 kg.m-2), higher on PGS (0.635 kg.m-2) and the highest on OGS (0.655 kg.m-2). OGS production was statistically significantly higher than on TGS. Based on the results achieved, we recommend a more intensive use of the PGS feed system or the OGS. Permanent grass swards are ecologically more stable, better tailored to the site than TGS, and together with optimal mineral nutrition can provide adequate production of root biomass (8.270 t.ha-1) and crop of above-ground phytomass (6.350 t.ha-1). It is also advisable to recommend the use of OGS where we recorded the highest yield of above-ground production (6.550 t.ha-1) and adequate production of root biomass (7.790 t.ha-1). The TGS cultivation system is economically more demanding and disturbs the dynamic balance of the ecosystem. Kategória publikačnej činnosti AAB Číslo archívnej kópie 42171 Kategória ohlasu HRIC, P. - PODOLINSKÁ, Z. PEČKO, J. - KOVÁR, P. Počet odnoží, hmotnosť strniska a koreňov slovenských novovyšľachtených odrôd Festulolium A. et Gr. In Aktuální témata v pícninářství a trávníkářství 2018 : sborník příspěvků z odborného semináře, Praha, 6. 12. 2018. Praha : Česká zemědělská univerzita v Praze, 2018. ISBN 978-80-213-2914-0, s. 11-16.
HRIC, Peter - VOZÁR, Ľuboš - KOVÁR Peter. Biologický potenciál slovenských novovyšľachnených odrôd kostravy lúčnej a timotejky lúčnej. In Vedecké práce katedry rastlinnej výroby. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2019. ISBN 978-80-552-2019-2, s. 58-62.
SABO, Peter - URBAN, Peter - MALINA, Radovan - ŠVAJDA, Juraj - TURISOVÁ, Ingrid. Úvod do systémovej ekológie I : od environmenálnej krízy k princípom ekologickej zložitosti a organizácie ekologických systémov. Banská Bystrica : Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela - Belianum, 2020. 286 s. ISBN 978-80-557-1728-9.
KIZEKOVÁ, Miriam - POLLÁK, Štefan - JANČOVÁ, Ľubica - JANČOVÁ, Mariana - DUGÁTOVÁ, Zuzana - ČUNDERLÍK, Jozef. Analýza vplyvu teploty a zrážok na produkciu a kvalitu ďatelinotrávnych miešaniek. In Synergia prírodných ekosystémov v krajine : zborník príspevkov medzinárodnej vedeckej koneferencie, Banská Bystrica, 7. december 2021. Banská Bystrica : Národné a potravinárske centrum, 2021. ISBN 978-80-89800-19-3, s. 24-27.
Katal.org. BB301 - Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Báza dát xpca - PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ Odkazy (6) - PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ 
nerozpoznaný
Počet záznamov: 1