Vyštudoval filológiu a právo, neskôr sa vzdelával sám. V roku 1851 vstúpil do armády a bojoval v Krymskej vojne. Po krátkom pobyte v Európe sa vrátil domov, kde založil školu a písal učebnice pre deti. Zasadzoval sa za nenásilný prístup k vyučovaniu a kládol dôraz na individualitu žiakov. Odmietal cárizmus a kritizoval západnú spoločnosť. Hoci jeho povaha bola veľmi komplikovaná a jeho súkromný život skončil v troskách, zanechal po sebe najvýznamnejšie diela svetovej literatúry: Sevastopoľské poviedky (1855-56), Vojna a mier (1865-69), Anna Kareninová (1873-77), Vzkriesnie (1899) a mnohé ďalšie.
