Rozprávky o psíčkovi a mačičke ako spolu gazdovali a ešte o všelijalých iných veciach. 1974.
Poznámka
Český maliar, spisovateľ, fotograf, grafik
Životopis
V rokoch 1901 – 1903 navštevoval nemeckú odbornú tkáčsku školu vo Vrchlabí. V škole nevynikal dobrým prospechom a preto istý čas pracoval ako robotník v úpickej tkáčovni F. M. Oberländera. Vďaka sestre Helene a jej snúbencovi JUDr. Františkovi Koželuhovi, ktorí presvedčili rodičov o praktickom využití štúdia na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, mohol v roku 1904 začať Čapek študovať na Umprum (Uměleckoprůmyslní škola) a tiež v tamojšej špeciálnej škole dekoratívnej maľby. Z obdobia štúdia pochádzajú jeho prvé dochované kresby a olejomaľba V zahradě. Štúdium na Umprum ukončil v roku 1910. Prvé výraznejšie olejomaľby a kresby ovplyvnené fauvizmom a expresionizmom vznikli na študijnej ceste, ktorú v rokoch 1910 a 1911 podnikol s bratom Karolom. Táto cesta ich zaviedla do Paríža a Marseille, navštívili aj Španielsko. V roku 1918 sa stal spoluzakladateľom a členom skupiny Tvrdošijní a zúčastnil sa jej prvej výstavy v pražskej Weinertovej galérii. Podpísal Manifest českých spisovateľov a začal redigovať satirický časopis Nebojsa. V redakčnej rade tohto časopisu pôsobil aj jeho brat Karol. V roku 1929 sa stal členom Umeleckej besedy a písal pre jej časopis Život.
Popri maľovaní sa venoval aj knižnej grafike, scénickému výtvarníctvu a tiež písaniu. Spolu s bratom Karolom pôsobil dva roky ako redaktor Národných listov. Potom obaja v roku 1921 prešli do redakcie Lidových novin, kde Josef pôsobil až do roku 1939. Roky 1921 až 1932 predstavujú tiež jeho spoluprácu s Národným divadlom, Divadlom na Vinohradech, so Stavovským divadlom a s Národným divadlom v Brne, v ktorých pôsobil ako javiskový výtvarník.
Josef Čapek patril medzi všestranné umelecké osobnosti českej medzivojnovej kultúry a predstavoval vodcovskú osobnosť tzv. čapkovskej generácie. Bol jedným zo zakladateľov moderného výtvarného umenia, pracoval ako maliar, grafik, ilustrátor a scénický výtvarník. Jeho diela predstavujú aj jeho sociálnu angažovanosť.
Pre deti napísal knižky Povídání o pejskovi a kočičce (1929), Dobře to dopadlo aneb Tlustý pradědeček, lupiči a detektivové (1932), Povídejme si, děti (1954).
