Do povedomia širokej verejnosti sa zapísal tým, ako zabezpečoval ochranu piešťanských termálnych prameňov pri výstavbe vodnej nádrže Sĺňava. K svojmu odboru sa dostal v rámci svojich životných peripetií, ale vypracoval sa od základných robotníckych činností až na jedného z najlepších odborníkov v oblasti hydrogeológie na Slovensku. Vďaka vynikajúcej znalosti latinčiny sa Augustín Rebro venoval aj prekladom odborných kníh z obdobia osvietenstva, ktorých hlavnou témou boli liečivé pramene. Okrem sprístupnenia dovtedy neznámych rukopisov Mateja Bela preložil aj dielo J. J. Torkosa Náčrt o piešťanských kúpeľoch a Adama Trajana Uzdravujúce piešťanské kúpele.
Riaditeľ Balneologického múzea, PhDr.Vladimír Krupa, napísal nekrológ k úmrtiu A. Rebra do časopisu Revue Piešťany, leto 2011: Za hydrogeológom a historikom Augustínom Rebrom Dňa 6. marca 2011 nás vo veku 83 rokov opustil významný hydrogeológ a balneohistorik, priateľ a spolupracovník, magister Augustín Rebro. Narodil sa 28. augusta 1927 v Košeci. Do Piešťan prišiel v roku 1955 ako pracovník hydrogeologického prieskumu. Jeho najdôležitejšou úlohou bolo zabezpečiť ochranu piešťanských termálnych prameňov v súvislosti s budovaním vodného diela Sĺňava. Riešil mnoho náročných hydrogeologických úloh nielen v Piešťanoch, ale i v Belušských Slatinách, Nimnici, Trenčianskych Miticiach, Koplotovciach a inde Okrem práce hydrogeológa sa venoval bádaniu a publikovaniu tém z dejín využívania minerálnych a termálnych prameňov a histórie kúpeľníctva na Slovensku. Bol významným a aktívnym členom Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky pri Slovenskej akadémii vied, dlhé roky bol členom jej výboru a významným organizátorom balneohistorických konferencií, ktoré sa vždy konali v niektorých z významných slovenských kúpeľov. Permanentne spolupracoval s Balneologickým múzeom a od roku 1970 publikoval svoje práce v zborníku múzea. Pričinením A. Rebra vyšlo v roku 1978 rozsiahle dielo „Minerálne vody Slovenska“ (ocenené prémiou Slovenského literárneho fondu), v roku 1979 je to kniha „Vody uzdravujúce a osviežujúce“ a k 300. výročiu narodenia M. Bela (1983) sa autor prezentuje prácou „S Matejom Belom o kúpeľoch a minerálnych vodách“, ktorá bola ocenená pamätnou medailou M. Bela Za zásluhy o rozvoj historických vied. V roku 1996 mu vychádza kniha „Vzácne a obdivované vody Slovenska“, dôležité dielo o liečivých termálnych a minerálnych prameňoch a ich využití v minulosti i v súčasnosti. V roku 2002 vydalo Balneologické múzeum jeho knihu „Sliač v balneoliteratúre 18. storočia“, v ktorej po prvýkrát sprístupnil vzácne nepublikované rukopisy z pozostalosti Mateja Bela, uložené v archíve v Ostrihome. Jeho publikačnú činnosť tvorili i odborné správy, články a štúdie vo vedeckých časopisoch i popularizačné príspevky. Vďaka vynikajúcej znalosti latinčiny a literárnemu citu sa do rúk odborníkov i širokej verejnosti dostali preklady latinských balneologických a hydrogeologických prác. V roku 1975 mu vychádza preklad dielka J. J. Torkosa „Náčrt o piešťanských kúpeľoch“. Nemožno nespomenúť preklad diela humanistického vzdelanca J. Wernhera „O podivuhodných vodách na Spiši“ (1980) a odbornú úpravu prekladu druhého Wernherovho diela „O podivuhodných vodách Uhorska“ (1974). Nasledoval preklad rozpravy M. Szentiványho „O podivuhodných silách a vlastnostiach vôd“ (1981). V roku 1982 mu vyšla práca Rajecké Teplice v období osvietenstva“, v ktorej sú preklady z diel M. Bela, P. Adámiho a A. Kelina. Podieľal sa na vydaní prekladu elégií Jána Valentiniho o Turčianskych Tepliciach z konca 18. – začiatku 19. storočia (Martin 1986). V roku 1979 mu vyšiel preklad historicky a literárne významného diela Adama Trajana z Benešova „Uzdravujúce piešťanské kúpele“, ktorý opäť vyšiel v roku 1999 k jubilejnému roku 2000. Tento preklad A. Rebro venoval „Piešťanom, mestu a kúpeľom“. V roku 1996 vychádza jeho preklad (podľa vydania z roku 1558) diela nemeckého humanistického vzdelanca Juraja Agricolu „O vlastnostiach látok vystupujúcich zo zeme“. Životné dielo Augustína Rebra predstavuje mimoriadny a priekopnícky počin v oblasti výskumu dejín využívania minerálnych a termálnych prameňov na území Slovenska. Česť jeho pamiatke!
Ocenenia/Awards
Medaila za rozvoj a podporu hydrogeológie od Slovenskej asociácie hydrogeológov
Citácia
Revue Piešťany, leto 2011; Za hydrogeológom a historikom Augustínom Rebrom; str. 54 - 56. Autor: Vladimír Krupa
